Pre Annu Chrtiansku (skautom známu ako Bosonohá Trieska) korona neznamená stop skautingu. Aj počas karantény si vyhrnula rukávy a podarilo sa jej splniť podmienky najvyššieho programového ocenenia pre skautov a rangerov, Medvedieho skauta. Toto ocenenie je len pre tých najvytrvalejších, ktorí sa neboja na sebe makať. Aká bola jej cesta za ocenením hovorí v rozhovore.
Aká bola Tvoja motivácia stať sa Medveďou skautkou?
Hneď keď vyšli podmienky získania Medvedieho skauta, som ich splniť. Brala som to ako prípravu na Orlieho skauta. Už vtedy existovala výzva Vlčí skaut pre vĺčatá a Orlí skaut pre starších, tak som sa tešila, že pribudla výzva aj pre skautov v mojom veku.
Ocenenie Medvedí skaut je pre tých, ktorí dokážu dosiahnuť náročné ciele. Čo bolo pre Teba na ceste za ocenením najväčšou výzvou?
Najťažšie neboli pre mňa úlohy výzvy. Samozrejme, že tam boli niektoré ľahšie, niektoré ťažšie a do niektorých sa mi vôbec nechcelo. Ale pre mňa bolo najťažšie to, že moja družina nefungovala po celý čas, tak som sa musela pridať k iným družinám a plniť si program tam, za čo im veľmi ďakujem.
V Tvojom domovskom 23. zbore Nitrava si nebola jediná, kto na dosiahnutí Medvedieho skauta pracoval. Pomáhali ste si navzájom, alebo ste si boli skôr „zdravou konkurenciou“?
Ani jedno ani druhé. Ani sme si nekonkurovali, ani sme si nepomáhali. Každý si išiel svojou vlastnou cestou. Ale asi obidvaja (aspoň ja teda áno J) sme sa snažili predbehnúť toho druhého. Ale len v kamarátskom duchu.
Na aké momenty počas Tvojej cesty k dosiahnutiu ocenenia spomínaš najradšej?
Spomínam si, ako som plnila bod z Táborníka a musela som založiť oheň s mokrým drevom a udržiavať ho nejaký čas. Vybrala som si veľmi zlý deň – všetko bolo, samozrejme, mokré a ešte k tomu fúkal vietor. Minula som strašne veľa zápaliek a trvalo mi riadne dlho, kým som oheň vôbec zapálila. Veľmi sa mi páčilo, keď som varila na ohni. Skúšala som rôzne recepty a všetky chutili veľmi dobre – ako všetko, čo sa uvarí na ohni. Rodina mi dôverovala a v tie dni nič iné nevarila.
Čo Ti plnenie Medvedieho skauta dalo?
Donútila som sa robiť veci, ktoré ma nebavia a ináč by som sa im vyhýbala. Občas som sa musela dosť zaprieť. Niektoré činnosti som zase dotiahla na vyšší level. Venovala by som sa im aj tak, ale takto som sa im venovala ešte viac. Určite sa mi zišla prvá pomoc a konečne som sa poriadne naučila zakladať oheň, a to rôznymi spôsobmi vrátane kresadla.
Kam smerujú Tvoje kroky teraz? Na akých výzvach a osobnom napredovaní pracuješ?
Nedávno som si začala plniť DofE a Rangerský horizont. Spravila som si aj radcák, tak možno sa časom nájde aj družina a zatiaľ sa snažím pomáhať s programom v rodinnom oddiele. Pomaly poškuľujem po Orlom skautovi, tak uvidíme.
Čo pre Teba znamená skauting?
Všetko. Ťažko povedať niečo, čo neznie ako klišé alebo niečo, čo sme už všetci veľakrát počuli. Ale je to naozaj veľmi dôležitá časť mňa. Neviem si predstaviť, že by som raz prestala aktívne skautovať.
Čo by si chcela odkázať skautom v našej skautskej oblasti?
Nechcem použiť otrepanú frázu: „Robíte to pre seba, a nie pre druhých.“ Ale je to presne to, čo chcem povedať. J Tak choďte, plňte, aj keby ste nedokončili všetko. Určite vám to niečo dá.
Na záver sa chcem poďakovať svojej oddielovej vodkyni Škorici, ktorá ma po celý čas neskutočne povzbudzovala, hecovala a motivovala. Aj všetkým radcom, ktorí mi dali priestor vo svojich družinách, aby som mohla celý program dokončiť.
